Mám takého hanyho, čo s ním po dovolenkách chodím. Začali sme pred dvoma rokmi, a nie príliš úspešne L. Morom. Boli sme dva krát. Dva krát Stredozemné more – raz západné pobrežie, raz východné pobrežie. Na západnej strane to bola tragédia v mojom podaní, na východnej zo strany môjho hanyho. A tak hany dostal skvelý nápad a začali sme plánovať cesty po najkrajšom kúte. Poviem Vám, naše dovolenky (alebo skôr výlety) sa desať násobne zlepšili.
Našli sme najkrajší kút a najkrajší kút našiel nás J.
A tak sme teda znova vytiahli päty z kancelárií, sadli do malého cestného lietadla červenej farby a odleteli na východ. Pod Tatry. Leteli sme dlho, ale stálo to za to.
Našli sme, to najlepšie, čo sme mohli: turistickú ubytovňu v retro štýle a lá pionierske časy (pre mladšie ročníky, ktoré neabsolvovali takéto pobyty – sociálne zariadenia vždy a zaručene na konci chodby, respektíve v inej budove J).
A začalo sa naše ťaženie. Zobrali sme to útokom a zapadli hneď v pravej kaviarničke. Poviem Vám, taká káva tesne pod Tatranskými majestátmi, to je pocit na nezaplatenie. Ale aby ste si nemysleli, že len kávičko sme sa správali, i spišskú borovičku sme zakúsili, keď už teda na východe sme boli.
A teda nielen kvôli káve sme cestu cez republiku merali, ale i turizmu sme podľahli – začali sme zľahka – šak teda šecko sme kanceláriou vychované detičky – aby sme sa neuštvali. Takou malou nenáročnou prechádzkou na dve hodinky ... po siedmich sme a i k nášmu cieľu dorazili. No darmo, neradno preceniť seba a už vôbec nie Tatry. Ale úsmev na perách nám nezmizol – veď sme kráčali v ústrety občerstveniu a že sme sa občerstvovali pravidelne a často dodávať netreba... No a kochať sme sa kochali stále a v jednom kuse.
Kopec fotiek sme narobili, ani jednu nezachránili, bo sa mi mrzáčik pokazil L. Ale poviem Vám krása to bola nebeská... J J.
A kedže krásy je tam veľa a času málo i na druhý deň sme zašnúrovali tenisky a poď ho na kopec. Tentoraz po cestičke pre staré nemecké babky s malebným názvom „Cesta lesom medzi Plesom a Plesom.“
Pjekné, pjekné, pjekné. Tisíckrát pjekné.
A išťo raz: PJEKNÉ.
Tatry.
Naozaj krásný kút.
Komentáre
ako to
mrzacik
a kde to
mrzáčika rýchlo opraviť a vrátiť sa aj s fotkami:))
to bolo
vikina
...mrzacik je prave na ozdravovacej kure (teda jedna jeho vnutornost velmo dolezita - pamatova karta) a uvidime co pan IT doktor vymysli...
...a spisska bororo vsave na vychode jesto...:-)...
...ubytovna?...skvela turisticka ubytovna vo velkej lomnici...na prespanie viac nez skvele...neviem ci slobodno meno sem napisat ale cez vyhladavac sa to isto lahko objavit da...
po pismenku
Info
mna by zaujimalo
vikinka
tpn
usmernenie
"Kopec fotiek sme narobili, ani jednu nezachránili, bo sa mi mrzáčik pokazil L." - "L" :)
"Ale poviem Vám krása to bola nebeská... J J." - "JJ" uff :)
tpn
:-) ...nerobila som ich v editore bo sa mi tam zobrazovali ako nejake divne male telieska...tak som nevedela co s tym dalej...
:-(...
ahaaa :)