Zubeidin svet

           Celé to začalo pred dvoma dňami. Kamarátka mi píše (cez mail) či nechcem ten kupón na polovičnú zľavu. Chcela som i keď samotný veľký témobail ma už dlhšiu chvíľu poriadne vytáčal. Ja ako verný zákazník - toto je štvrtá komúrka telefoničná čo od nich mám, tak si vyrátajte koľko rokov 2x4 rokov som verný osratý zákazník...

Osratý preto, pretože ak ste už raz verný tak ste verný a predsa starať sa treba hlavne o neverných. Teda zo strany temobail nejakú veľkú starostlivosť o svoju osobu nepociťujem. Niežeby si na mňa nespomenuli, keď neuhradím faktúru v stanovený čas, ale že by za tých x rokov ponúkli aspoň niečo, čo by stálo za slovko waw... No nezdá sa mi....

            Takže som znova raz dovolila dverám na senzor aby sa pekne rozostúpili pred mojou personou a vplávala som dnu. A tam bola slečna hodná slovka waw. Ukázala, vysvetlila, prerátala, poradila, upozornila a s úsmevom mi povedala, že sa veľmi teší na moju ďalšiu návštevu. A ja som sa normálne začala tešiť tiež. Taký ten pocit, že môžem okašlať všetky tie akcie ktoré sa ma už netýkajú, ak tam bude vždy takýto človek, rada sa tam znova vrátim. A tak som teda šla – nie v piatok ako som avizovala veselému usmievavému ksichtíku... Bola som tam včera. S kamarátkou, majiteľkou kupónu.

            Namiesto usmievavého ksichtíku tam sedela ropucha natiahnutá v ružovom tričku. Na začiatku niečo frofla a potom ticho a zaryto mlčala a zazerala. Občas niečo precedila cez zuby. Žiadne také, že tu máte toto a tu toto a toto tu znamená toto a tak... tak sme teda chvíľku svorne mlčali až do zlomového momentu celej transakcie. Keďže som váha váhavá a ťažko sa mi rozhoduje, poprosila som ružovú ropuchu o tri telefóny - už dlho kupujem len korunové, veď čo, za chvíľu – dva roky – budem mať nový, lepší, krajší, ľahší, znova o tri generácie za absolútnou špičkou...ale bude nový. A môj.

            Ale naspať k ružovej ropuche – skoro ju od zlosti roztrhlo, že sa kvôli nejakej náne bude musieť serinkať s troma škatuľami od telefónov a ešte každý vyberať. No čo už, musela sa. Tak ju to chúďu malú žabičkovskú (čo!!! ropucha hnusná je to) vytočilo, až si odo mňa korunu zabudla vypýtať. Napadlo ma to až po pár hodinách, keď som kráčala z kina a príjemne ma to potešilo. Na, tam si maj ropucha ružová!!!