Včera napadal prvý sneh, ktorý som si mala možnosť užiť.
Kráčať v ústrety fujavici metelici.
Čakať v závetrí a sledovať veternú hru vo svetle kandelábrovej lampy...a hlavne rozmýšľať o detstve.
O tom bezstarostnom pocite, o radosti zo snehu, o Vianociach...o maminých koláčoch.
O tom ako na Štedrý deň zdobíme stromček a vyjedáme prípravu na štedrovečernú večeru.
O tom ako sa príjemne prenudíme cez celé sviatky sledovaním tých istých rozprávok už po stý raz.
O tom ako vonia sneh a mamine koláče.
Len tak pre úsmev na tvári.
Komentáre
vystihla si to presne:)
tak usmev mam :)))
hanka + kordelia
atmosfera
niki
Este ze tu nebyva sneh
chcem