Niektoré veci vlastním dva krát: mám dve zubné kefky, dve postele (z čoho sa od dnes z jednej ikeovskou čarovnou poličkou stal gauč), dve skrine, dvojo domácich papúč v dvoch rozdielnym mestách...
Proste a jednoducho: začala som bývať na priváte v Bratislave a so svojom rodným mestom udržiavam nejaké tie spretrhané korene: jedna zubná kefka, posteľ – teda gauč, skriňa, papuče....a bicykel. Bicykel bolo to hlavné ťažné, ktoré ma vždy volalo domov.
Čo budem robiť cez víkend?
No, šak pôjdem prebehnúť bajk...
No, a teraz maj bajky dva.
Ten prvý, starý, horský, zelený mám doma a ešte stále je fajn. Doteraz to fungovalo tak, že sa stále cez leto našla nejaká tá dobrá duša, ktorá proste vedela, že na takom strašnom (ročnom) bicykli sa k smrti utrápim a tak si ho požičala – nenávratne. A mne nezostávalo nič inakšie, ako rýchlo vyčarovať nejaké tie peniažky a zadovážiť si bike nový. Celé sa to zmenilo, keď som si kúpila svoj slávny zelený „horský“ bicykel. (apropo bývam na rovine, ale všetci mali horské, tak aj ja!) Svojmu novému miláčikovi som kúpila košík, a tým pravdepodobne odrovnala všetkých potencionálnych budúcich majiteľov môjho bicykla...to bolo tak pred deviatimi rokmi...no a odvtedy spolu šúchame cesty...šuchajú sa nám dobre i teraz, akurát už nie tak často...
Bo som začala bývať v BA. A keďže bajkujem rada, vytvorilo sa hluché miesto v mojom živote. Dal by sa doniesť bajk z domu lenže...lenže ak ho prinesiem do BA, nebude sa mi chcieť zakaždým ho ťahať sebou na vláčiku znova domov. A keďže na niektoré veci prichádzam až po dlhšom čase, chvíľu mi trvalo, kým som sa dopracovala k myšlienke, že si môžem zadovážiť nový bicykel aj bez toho, aby mi ten starý ukradli...
A tak mám bicykel nový – modrý (v zelenej ho nemali) a aby priskoro nezmenil majiteľa, kúpila som mu košík. Nový, väčší, krajší a odnímateľný. No proste pecka! Bicykel je tiež fajn. Spĺňa jednu základnú a podstatnú podmienku, ktorú som naň kládla: sedím rovno! Žiadna tá strašná horská mutácia, ale pekný roztomilý bicyklíček, na ktorom sa kráľovsky ľahko šlape a nebolí z neho chrbát. No proste paráda.
Moja double zbierka má o jeden prírastok viac – velocypéd.
Bratislavičku som trošku viac priblížila svojmu srdcu, pretože niektoré veci, nezáležiac na tom, kde práve som, evokujú vo mne pocit doma. A jedným z nich je i velocipéd.
Komentáre
mile :)
..dakujem..
hm
lulla