Tma.
Neskorý večer.
Odchádzajúci taxikár práve niekomu sľúbil, že za päť minút bude na druhej strane mesta. Rozmýšľam kadiaľ pôjde, aby to stihol a podvedome hľadám kľúče...
Snažím sa ich napasovať do zámky a vtom vidím, nie, ja to priam cítim, ako sa moje kľúče akoby v spomalenom filme približujú k tomu otvoru na čistenie topánok, čo sa z neho tá mreža nedá nijakovským spôsobom nadvihnúť.
Prebehol mnou katastrofický scenár: ja, zúfalo sa snažiaca s mojím takmer vybitým telefónom presvedčiť nejaké spiace telo v našom byte, pekne uložené v posteli a snívajúce o krajšom zajtrajšku, že je nevyhnutné vytiahnuť celé svoje ja z vyhriatej postele a vyťahovať kľúče zo zapadnutej mriežky...
Toto môj mozog vygeneroval za pidisekundu počas ktorej sa kľúče približovali ku mreži.
... ten zväzok otvára dvere k celému môjmu svetu...a je veľký...
Nezmestil sa cez mrežu.
Takže svoju malú katastrofu nechávam pre iný zväzok kľúčov, inú mrežu, iný dom a iný deň...
Komentáre
:)
:-)
och,
zu, si ma riadne vystresovala...
:)