Zubeidin svet

              Už dávno som stratila nárok mať pár mesiacov prázdnin cez leto. Presnejšie toto bude druhé leto bez akéhokoľvek nároku na túto exkluzivitu. Stratila som ju titulom Mgr. Niežeby som dovtedy každé leto preleňošila alebo čo, ale bolo to diametrálne rozdielne pracovať niekde 20 metrov od pláže a prispievať k obezite obyvateľstva najlepšou pizzou na pobreží, alebo v kancelárii, v strede mesta a ešte niesť zodpovednosť. Ale zodpovednosť nesiem len do pol piatej, potom ju pekne krásne položím na moju ešte teplú stoličku a hybaj za rozpáleným asfaltom...

            A rozpálený asfalt veľkého mesta ponúka toto leto akciu za akciou.

            A ja sa vďačne pozvať dám. Mám čas od pol piatej do max siedmej rána (aby som ešte stihla svoju kanceláriu plnú zodpovednosti) a víkendy. Moje mesto to plne zobralo na vedomie a ponúklo mi okrem skvelej spoločnosti (vďaka ktorej viem, čo všetko sa moje mesto posnažilo toto leto pre mňa spraviť) skvelé leto.

S vďakou prijímam.

Hudbu, tanec, divadlo, výlety.

A prečo nie?

            Záleží predsa len na mne ako môj svet, moje leto bude vyzerať.

            A toto leto bude patriť môjmu mestu.

            Tak ako nejaké to minulé patrilo lovu kráv.

            Tak ako nejaké iné pizzerii a pláži.