Zubeidin svet

          Poznáte ten pocit, keď nasadnete do nejakého toho dopravného prostriedku (v extra prípadoch auto, inak vlak a snáď autobus...) a vyberiete sa z toho svojho mesta, mestečka, dediny, dedinôčky, obce alebo osady dakam na výlet do najkrajšieho kúta... Prekročíte hranice svojho teritória a s tvárou prilepenou na skle híkate nad najkrajším kútom.

Poviem Vám, naozaj je najkrajší. Ani neviem kedy som sa do neho zamilovala, ale viem, že táto láska ma už nikdy neopustí. Zbožňujem sedieť na pozícii spolujazdca a pozerať, ako veľmi nám pristane zelená a ešte viac topole. Je to nádhera, keď sa dívate na tie „malé“ guľaté stromčeky všeho druhu a hneď  vedľa stojace majestátne štíhle topole.

Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem. 

Zima so svojím strohým farebným designom, jar plná všeodtieňov zelenej...no proste paráda. Keď zakvitne repka olejka a neskôr vlčí mak...a keď potom kosia obilie...a farebné stromy....ak by to odo mňa záviselo, dokázala by som sa celý život voziť a híkať nad najkrajším kútom a spievať mu – v trošku upravenej verzii...:-).