Zubeidin svet

           Pracujem. Nie dlho, asi rok a pol. Okrem toho, že ráno prídem a poobede odídem ešte čosik v tej práci zrobím. Zrobím sebe čaj, zoberiem seba napapať sa cez obednú prestávku, trosku pokukám na internete, čo nové v mojom malom ružovom svete, a samozrejme  - pravidelne beriem svoje choré pľúca na fajčiarsku prestávku. Už tam dlho chodiť nebudem (záväzok každého fajčiara prestať). Ale naozaj – už tam dlho chodiť nebudem.

            No vraciam sa k téme. Naša fajčiareň. Je to taká malá miestnostka, ktorá poskytuje svoje malé radosti každému návštevníkovi. Máme okno – VIP priestor – najradšej postávam v ňom a v sledujem náš súkromný seriál na pokračovanie. Je to sága z materskej škôlky, o deťoch, čo sa bezstarostne naháňajú na ihrisku, o psičkároch, ktorý venčia svoje ratolesti na trávniku, o majiteľoch garáží, ktoré sa svojou štvorcovou tvárou dívajú do nášho okna... je to pekný seriál a z času na čas v nás rozprúdi nespútané myšlienky spútaných pracujúcich ľudí.    

            Minule, tiež sme len tak postávali a v pohode bafkali (škôlkari sa už dávno venovali doma rodičom...) popustili sme uzdu svojej predstavivosti a spolu s vedúcou vypracovali plán dokonalej práce:

1. pracovný týždeň štvordňový – pohyblivý
2. štvorhodinová pracovná doba (...štvorky sú všeobecne obľúbené...) - pohyblivá
3. hodinová prestávka na obed – platená
4. služobné auto s kartou na benzín a možnosťou využitia na osobné účely
5. služobný telefón – samozrejme využitie i na osobné účely – plne hradený firmou
6. dovolenka 30 dňová
7. nemocenské preplácané v plnej miere
8. nízka dávka zodpovednosti
9. vysoko finančne ohodnotená

...nooo lenže cigaretka nebola nekonečná a nám sa bolo treba vrátiť do reálneho sveta a dokončiť nejaké výstupy pre šéfstvo...

      Ale povedzte vízia je to pekná, ni?  :-)