Zubeidin svet

         Mám takého hanyho, čo s ním po dovolenkách chodím. Začali sme pred dvoma rokmi, a nie príliš úspešne L. Morom. Boli sme dva krát. Dva krát Stredozemné more – raz  západné pobrežie, raz východné pobrežie. Na západnej strane to bola tragédia v mojom podaní, na východnej zo strany môjho hanyho. A tak hany dostal skvelý nápad a začali sme plánovať cesty po najkrajšom kúte. Poviem Vám, naše dovolenky (alebo skôr výlety) sa desať násobne zlepšili.

        Našli sme najkrajší kút a najkrajší kút našiel nás J.

        A tak sme teda znova vytiahli päty z kancelárií, sadli do malého cestného lietadla červenej farby a odleteli na východ. Pod Tatry. Leteli sme dlho, ale stálo to za to.

        Našli sme, to najlepšie, čo sme mohli: turistickú ubytovňu v retro štýle a lá pionierske časy (pre mladšie ročníky, ktoré neabsolvovali takéto pobyty – sociálne zariadenia vždy a zaručene na konci chodby, respektíve v inej budove J).

         A začalo sa naše ťaženie. Zobrali sme to útokom a zapadli hneď v pravej kaviarničke. Poviem Vám, taká káva tesne pod Tatranskými majestátmi, to je pocit na nezaplatenie. Ale aby ste si nemysleli, že len kávičko sme sa správali, i spišskú borovičku sme zakúsili, keď už teda na východe sme boli.

        A teda nielen kvôli káve sme cestu cez republiku merali, ale i turizmu sme podľahli – začali sme zľahka – šak teda šecko sme kanceláriou vychované detičky – aby sme sa neuštvali. Takou malou nenáročnou prechádzkou na dve hodinky ... po siedmich sme a i k nášmu cieľu dorazili. No darmo, neradno preceniť seba a už vôbec nie Tatry. Ale úsmev na perách nám nezmizol – veď sme kráčali v ústrety občerstveniu a že sme sa občerstvovali pravidelne a často dodávať netreba... No a kochať sme sa kochali stále a v jednom kuse.

       Kopec fotiek sme narobili, ani jednu nezachránili, bo sa mi mrzáčik pokazil L. Ale poviem Vám krása to bola nebeská... J J.

        A kedže krásy je tam veľa a času málo i na druhý deň sme zašnúrovali tenisky a poď ho na kopec. Tentoraz po cestičke pre staré nemecké babky s malebným názvom „Cesta lesom medzi Plesom a Plesom.“

        Pjekné, pjekné, pjekné. Tisíckrát  pjekné.

        A išťo raz: PJEKNÉ.

       Tatry.

       Naozaj krásný kút.