Zubeidin svet

           Mám na mysli diskriminované písmenká v slovenských slovách. Podľa môjho názoru sú hlavne tri: F, G, W. Ak ste si to niekedy všimli, teda neviem, či ste sa tým vôbec zaoberali, ale naozaj sa používajú nejako pomenej.

            Teda „ef“ má v celej tejto diskriminácii špeciálne postavenie. Hlavne, čo sa Bratislavičky mojej týka. Tu je „ ef“ všeobecne obľúbené. Môžete sa s ním stretnúť na zastáFke, v peňažnej mene, ak máte stoFku, no najčastejšie ho môžete nájsť len tak voľne pohodené, alebo poskakujúce kdesi v parku medzi mladými adolescentmi. Takže F by bolo, hlavne v bratislavskom kraji, zahojené...

            Ale teraz sa blížime k ťažším orieškom ľubozvučnej slovenčiny. Také G. Noooo, priznávam, existuje zopár slov, kde sa toto písmenko objavuje ale, že by ich bolo nejak obzvlášť veľa...to by som ani nepovedala.

            A dabljú... je cudzím elementom v našom materinskom jazyku. Cudzím, ale diskriminovaným. No povedzte mi prosím, kde ho tak nejak používate?

            Ja vo svojom malom svete sa s dvojitým V kamarátim hlavne v smejkách (sms), kde v rámci šetrenia „klikov“ a času používam namiesto jednoduchého vé, dvojité, pretože je na začiatku klávesnice, a taktiež nepíšem kde ale gde, aby som trošku posmelila to vystrašené a utláčané ég, akurát – a teraz sa dobrovoľne priznávam – to ef vo všetkých koncovkách „ pravých“ Bratislavčanov – tak to ma naozaj irituje. Nemám nič proti tomu, ak sa so stoFkou stretnem u niekoho, kto je tu pečený, varený a celé jeho detstvo sa spája s pétržkou. Ale taký asimilovaný, skoro pol roka presvedčený „pravý blavák“ – tak to ma ide vážne rozdrapiť.

            ...ale nie o tom som chcela, chcela som o tom, že keďže pracujem vo Fragmente – až na dvojité vé sa celkom slušne venujem i diskriminovaným písmenkám abecedy a to bez toho, aby som mrzačila zvyšok ľubozvučnej slovenčiny.