Zubeidin svet

            Blížil sa čas sviatkov -  rovná sa pár dní voľna. Zvonil telefón. Kamarátka: či nejdeme na výlet. A reku poďme.

Len my dve a bicykle.

            ...volá o pár dní neskôr, nastali isté malé zmeny...pýtam sa aké?

 Noooo, tá chata o dvoch sa trošku rozšírila: berieme sebou ešte osem chlapov...

Osem?!? reagujem neveriaco. Tak čo už, osem. Šak hádam to nejak prežijeme – veď tak či tak budeme celý dni bicyklovať takže spoko. A apropo, keď dáš osmičku naležato, tak to vlastne znamená nekonečno a nekonečno v podstate neexistuje, takže v skutočnosti ideme len my dve. A tak aj naozaj bolo. Osem, respektíve nekonečno chlapov odpadlo ešte pred bojom. Nevadí. Našli sa ini. Lepší a krajší.

            Jedného vám predstavím. Chlap. Jeho klasický exemplár. Dve ruky, dve nohy, jeden trup, hlava a zachrípnutý hlas. Všimla som si ho už na hokejbalovom ihrisku. Teda nie že by sa na prvý pohľad nejako extrémne odlišoval od ostatných hráčov...to teda nie. Mal štandardné červené tričko mužstva a v tvári odhodlaný výraz človeka, rozhodnutého pre víťazstvo spraviť čokoľvek. Klasické sobotné derby na dedinskej pôde.

            Ale ten extrém nebol ani tak v jeho tvári, ako skôr v jeho nohách. Teda respektíve na jeho nohách. Unikátna ukážka limitovanej edície adidasiek. S vetraním. A špeciálnou ponožkou tipu dva krá otoč a dosť.

Tak som vám to teda odfotila pre pobavenie a pre lepšiu náladu, pretože ja som sa bavila neskutočne skvelo.

 Model jar 2007  - adidas.

  A ponožka.