Zubeidin svet

Už niekoľko rokov.

Žijeme spolu v jednom tele, v jednej mysli. Nedobrovoľne.

Aspoň z mojej strany.

Jeho názor na danú vec – či je so mnou šťastný a či nie – nepoznám.

Nikdy som sa ho nepýtala. Respektíve nikdy sa nepýtam.

Ale predpokladám, z jeho stále novej kreatívnej tváre, že sa mu vodí dobre.

Priala by som si, aby za unavil, tak ako vie unaviť on mňa, a prestal neprestajne dobiedzať.

Ale je z ocele.

A neustále pracuje na zdokonaľovaní svojho štýlu.

Rokmi mi ponúka viacej mnohotvárnejších pohľadov na svoje démonstvo.

A ja cítim, že občas je väčší ako nekonečný vesmír.

A neviem ako ho zahnať do kúta, aby tam skuvíňal a varil sa vo vlastnej šťave...