Zubeidin svet

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Dar od posla božieho.

 

         Riniem si to s kamoškou po Leškovej. Je zima, mráz prituhuje a my si rútime do krčmy na pohár suchého a samozrejme debatíme. Teda ja prostredníctvom šialenej gestikulácie v doprovode pár slov sa snažím vysvetliť kamoške nejakú tú krivdu toho dňa, čo na mojej osobe spáchaná bola...

          Rozhadzujem ručičkami, pred seba nekukám, keď tu ona zvreskne na mňa: „Pozor!“ Prestanem sa oháňať slovami i rukami, pozriem v pred a nevidím nič, len striebornú plochu. Som zastala pár centimetrov od akejsi dopravnej značky zavesenej v úrovni mojej hlavy.

A tak ja, rozbehnutá predchádzajúcim monológom a posilnená novým adrenalínom z vlastného ohrozenia som pár krát nešikovne kopla do značky a všetku svoju pozornosť sústredila na ňu.

         „Neuveriteľné! Neverím! To snáď len v Bratislave možné je. No ktorý idiot zavesil značku do úrovni ksychtu!!! Vieš mi povedať?!?!? Idioti, debili!!! To človek, aby sa ja na chodníku cítil v ohrození života....“ a tak ďalej a tak ďalej.  Len mi to mlelo a obviňovala som všetkých a každého... keď tu kuknem konečne na chodník pre seba - že ako mohla by

som sa už konečne dívať pod nohy, keď som teraz skoro do značky vrazila...

          A čo nevidím?

Rehoľná sestra si to k nám vykračuje. Tak som spľaskla ako bublina a prestala vykrikovať na celú ulicu, šak mám nejaký ten rešpekt a úctu, a predsa len – rehoľná sestra...

Kráča nám rovno v ústrety, úsmev na tvári, vystretá ruka a v nej nejaké drobnosti: „Už sa toľko nehnevajte“ vraví a podáva nám cukríky.

Zostala som stáť ako kladivom uderená, vzala som cukrík (ten menší, na väčší som si netrúfla...), kamoška tiež.

          Stála som a rozmýšľala, čo sa vlastne stalo. Hnev zo mňa vypadol ako voda z deravého vedra. Na Leškovej som toho večera prešla takmer všetkými emočnými levelmi. V cupitala som tam ako nasrdený býk, v strede vybuchla sopečnou erupciou hnevu a odchádzala ako krotká a uzmierená mulica. Mulica preto, že som sa cítila ako idiot, takto vybuchnúť kôli hlúpej dopravnej značke...

         A to všetko vďaka jednému cukríku.


O rybách, slonoch a ľuďoch nejakých | stály odkaz

Komentáre

  1. :)))
    zachvat hnevu zo sluzieb? tusim si kupim habit, ak Ta to dokaze skrotit .)
    publikované: 24.05.2007 09:21:07 | autor: bratislavitae (e-mail, web, autorizovaný)
  2. ...neviem ci pretvarka pomoze...
    ...skus kupit reholnu sestru - mozno to bude mat ucinnejsi efekt...:-)...
    publikované: 24.05.2007 09:31:49 | autor: zu (e-mail, web, autorizovaný)
  3. bola by som
    zvedavá, čo by Ti bola podala rehoľná sestra, keby si si o tú značku rozmlátila hlavu??? Cukríkom by asi ťažko zatavila krvácanie:))))
    publikované: 24.05.2007 12:09:59 | autor: vikina (e-mail, web, autorizovaný)
  4. Vikina
    ..vidis.takto som sa na to este nedivala...neviem co by spravila.nemam predstavu.mozno by vytasila mobil a rychlo zavolala zachranku zatial co by som ja sklatena lezala v kaluzi krvi.../to akoze som prave vyrobila stresne dobry americky scenar pre film - haha....
    publikované: 24.05.2007 14:08:07 | autor: zu (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014